Nech ..

Dnes po dlhej dobe som sa vrátil sem, tento blog čo som si založil . Pri všetkej myšlienke, že tento pocit nie je ten najlepší čo by človek chcel pociťovať ale asi je to  súčasťou tohto procesu. Čo sa všetko udialo ? Neviem, ani sám povedať čo to je... spravil som niečo...čo som si myslel, že to človeka poteší ...ale naopak som tým zranil možno aj ublížil . Otázky prišli prečo som to spravil? Čo mi napadlo niečo také spraviť?  V danej situácie si každý človek hodnotí situáciu podľa svojho uhla ...asi, možno a viac ako pravdepodobne, že sme nepozerali na vec pod tým istým uhlom. Ver mi, naozaj, je to tak. Nič viac za tým som nemal namysli  ako potešiť ťa, rozveseliť ťa , pridať ti trošku odvahy si sa tam cítila lepšie . A tá hranica tu končí. Naozaj, s úplným svedomím Ti to môžem povedať. Niekomu som to sľúbil niečo tak len konám plním svoje sľuby... Nemôže, kamarát, potešiť svoju kamarátku čo je ďaleko od domova vyše 9tisíckm? Trošku ten pocit poznám, viem, že nepoznám to úplne ako je u Teba ale ..zažil som niečo podobne .Možno sa ti zdali tie veci prehnane ale z mojej strany je to obyčajne. Normálne. Rád rozdávam úsmevy, všetkým , ľudom  hlavne tých, ktorý mám rád a záleží mi na nich  aby boli šťastní, možno tentoraz  ten čin nebol ten správny. Nevadí nie vždy sa mi podarí . Aj neúspech je poučenie. To čo sa stalo , stalo sa nabudúce bude možno niečo iné. Tak to je asi všetko ...skoro