Pocity

Zvoní budík cing, cing, cing

Natiahnem si ruky k budíku- tuk, tuk, bang!

A ranný zvuk odišiel následne myseľ sa prebudil

Myšlienky, ktoré som nechcel,  prišli!

Obidve nohy mám podlahu,

Očami smerujúc k oknu.

Sneží !

Ach, zas sneží !

Spomienky prišli ako  včerajšie záplavy

Už zas, ten pocit, pocit prázdnoty

Čas ukazuje, že je jar ale slnko nikde,

Ani ja neviem, kde mám srdce...

Mať rád a milovať niekoho

Je to také.....jednoducho-zložité

Ten pocit  je tak máličko

Pritom znamená tak veľa, že?

Zvoliť si  správne rozhodnutie 

Pritom neviem, neviem, neviem 

Na ktorú stranu mám ísť a kladiem si otázky

Nie byť či nebyť ale ..

Čo je správne, čo nie ...

Čo mám robiť, čo nie ...

Byť rozhodcom nie je vôbec ľahká úloha 

Najmä, keď ide o to čo sa nedá 

Nie je to také ľahké  ani už neviem . 

 

Ale viem  iba jedno 

Ďalej budem kráčať, kráčať, ...a neboj sa

Budem tu  Vždy pre teba :)

Budeš tu aj ty pre mňa?  

http://www.youtube.com/watch?v=ZkhoXlTejLc&list=PL4A29ED827C4299EE&index=3 

Rozhovor !

Obyčajná konverzácia, ktorá sa stalo :


Srdce hovorí: Strašne mi chýba! Napíšem jej smsku .

Rozum odporuje: Nesmieš!

Srdce sa pýta : Prečo by som nemohol?

Rozum vysvetľuje: Prestaň, nemá to význam neznamená to nič pre ňu...

Srdce hovorí: Keď budeš takto pokračovať prestanem okamžite biť!

Rozum hovorí: Tak, počkaj, počkaj pošli keď chceš, lebo keď prestaneš biť, ako mám žiť?

Srdce sa teší: Idem to poslať!

Rozum nato :  Daj sem, nech to spravím za Teba. Keď pošleš tak budeš vyzerať ako chudák! ♥ 














 

Slzy

Slzami nemôžeš vyliečiť rany
podobné ako dážďe nemôže uhasiť sucho na zemi.
Čo majú spoločne dážďe  a slzy?
či boh nevinne ronil svoje slzy a z neba padali dážďe?

Cítiš tú úľavu,
keď plačeš
tvoje slzy splynú s dážďom
vtedy ani nie je vidieť či plačeš alebo prší.
Praskliny na Zemi čakali na dážď
a prišiel dážď
Zem pocítila pocit  ''uvoľnenia'' hneď
 ako prvé kvapky sa dotkli zemského povrchu.

Dážď nevylieči suchosť na Zemi
ale dáva životom pocit menej sucha. 
Ako slzy zmierňujú bolesti ale nevyliečia
potom čo majú spoločne dážďe  a slzy?

Sú bolesti, ktoré sa nedajú premieňať na slzy
slzy nedokážu rany zahojiť
Ale dokážu zmierniť tvoju bolesť, keď si poplačeš
čas treba nato aby si človek dokázal žiť s tou ''jazvou".
Po dážďi sa Zem cíti, že čo skoro sa ukáže Slnko .

A, ten,  život stále beží
každý deň je niečo nové, či radostné, či bolestné
keď potrebuješ oddych sadni si a oddychuj
ale obzeraj sa za seba uč sa  ale nevracaj sa späť.

Nech ..

Dnes po dlhej dobe som sa vrátil sem, tento blog čo som si založil . Pri všetkej myšlienke, že tento pocit nie je ten najlepší čo by človek chcel pociťovať ale asi je to  súčasťou tohto procesu. Čo sa všetko udialo ? Neviem, ani sám povedať čo to je... spravil som niečo...čo som si myslel, že to človeka poteší ...ale naopak som tým zranil možno aj ublížil . Otázky prišli prečo som to spravil? Čo mi napadlo niečo také spraviť?  V danej situácie si každý človek hodnotí situáciu podľa svojho uhla ...asi, možno a viac ako pravdepodobne, že sme nepozerali na vec pod tým istým uhlom. Ver mi, naozaj, je to tak. Nič viac za tým som nemal namysli  ako potešiť ťa, rozveseliť ťa , pridať ti trošku odvahy si sa tam cítila lepšie . A tá hranica tu končí. Naozaj, s úplným svedomím Ti to môžem povedať. Niekomu som to sľúbil niečo tak len konám plním svoje sľuby... Nemôže, kamarát, potešiť svoju kamarátku čo je ďaleko od domova vyše 9tisíckm? Trošku ten pocit poznám, viem, že nepoznám to úplne ako je u Teba ale ..zažil som niečo podobne .Možno sa ti zdali tie veci prehnane ale z mojej strany je to obyčajne. Normálne. Rád rozdávam úsmevy, všetkým , ľudom  hlavne tých, ktorý mám rád a záleží mi na nich  aby boli šťastní, možno tentoraz  ten čin nebol ten správny. Nevadí nie vždy sa mi podarí . Aj neúspech je poučenie. To čo sa stalo , stalo sa nabudúce bude možno niečo iné. Tak to je asi všetko ...skoro

Úsmev

Dlho ťa nebolo niet
ani slnko nebolo vidieť
v ten deň keď si prišla
aj mráz tu bola.

Pýtam sa seba
odkiaľ sa tu nabrala?
odpoveď som našiel
ani hľadať som nemusel

Bo to slnko sa zahanbilo
išiel sa schovať za perinou
ale dlho to nevydržalo
skrývať sa pred Tebou

Už,len keď sa usmeješ
 pritom si ani neuvedomuješ,
že nádherne a jasne žiariš
žiariš ani sama tomu neveríš,
že všetky mraky sa rozplynú
a vytvárajú novú oblohu

Svetom dávaš nový život
dokonca súhlasí aj Don Quijote
 preto mám rád,keď sa usmievaš
aj tie gestá čo pritom robievaš.

Odkazy!

Vidím kvapky na zemi
áno prší !
začalo pršať a stále prší
asi len Boh pochopí moje pocity
čo teraz mám práve na mysli,
či to čo mám na srdci.

Vyšiel som von a otváram svoje pery 
aby som vytvoril cestu
medzi srdcom a daždivou oblohou
taký malý mostík
a slová s potešením sa rozutekali von
ako decká,ktoré dostali cukríky
BUM ! a prišiel poštár,
tentoraz poštárom boli blesky
asi mocný Zeus ma začul a odkazy boli fuč.

S úsmevom som kráčal späť
v duchu hovorím,že už dorazili do cieľa
veď,predsa,išli rýchlosťou svetlá
a stále myslím na Teba L.
nevieš ako Veľmi mi chýbaš  .

Júlový dážd

Klop,klop,klop a už to prišlo,
nevedelo sa ako rýchlo

Pomalým krokom kráčam v daždi
ale mne to nevadí
narozdiel od iní
mám rád keď prší.

Stop,prestal som kráčať
mihalnice sa zatvorili a zacítil som to všetko,
hlas vetra,zvuk dažďa,vône ruže a spomienky
pery sa začali od seba deliť,
slová vyšli a boli povedané,
len tak do dážďa a poslané vetrom
vietor najlepším zároveň najhorším poštárom
verím,že ten dôjde
tam kam má prísť.

Prišiel som domov,
mokrý ale veselý.

Čas keď sa rozprávame behá tak rýchlo
je to ako koleso po štarte.

No,posteľ ťa už volá,
oddýchnuť treba
a noc prichádza
odovzdá ti jeden odkaz
dobrú noc,krásna okaňa L.